Zverejnili sme údaje za rok 2024

Hodnotenie školy je vypočítané pri základných školách na základe výsledkov celonárodných testov v 5. a 9. ročníku (Testovanie 5, Testovanie 9) a mimoriadnych výsledkov žiakov vo vybraných súťažiach; pri gymnáziách a SOŠ ide o externú časť a písomnú formu internej časti maturít, mimoriadne výsledky žiakov a nezamestnanosť absolventov, pričom mimoriadne výsledky žiakov sú v oboch prípadoch reprezentované objemom finančných prostriedkov pridelených školám na základe dosiahnutých mimoriadnych výsledkov žiakov vo vybraných súťažiach, predmetových olympiádach, medzinárodných projektoch a programoch (výber zostavuje ministerstvo školstva; nie sú zahrnuté platené súťaže organizované súkromnými firmami). Nezamestnanosť absolventov má v hodnotení pri SOŠ vyššiu váhu než v prípade gymnázií, pretože absolventi gymnázií zväčša pokračujú v štúdiu na vysokých školách.

Podrobné informácie o metodike (vrátane váh jednotlivých ukazovateľov a časového obdobia, ktoré sa berie do úvahy) možno nájsť tu.

Rebríčky komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Tieto výsledky nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí) a nemerajú ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom.

Do budúcnosti by k zlepšeniu výpovednej hodnoty rebríčkov mohlo významne prispieť ministerstvo školstva, pokiaľ by začalo merať a zverejňovať pridanú hodnotu jednotlivých škôl na každom vzdelávacom stupni, vo viacerých predmetoch a pri čo najväčšom počte škôl, ďalej pokiaľ by sledovalo vzdelávacie cesty jednotlivých žiakov (poznali by sme úspešnosť absolventov pri prechode na vyšší stupeň vzdelávania), a tiež by zbieralo informácie o platoch absolventov stredných škôl (poznali by sme ich úspešnosť pri začlenení sa do pracovného trhu).

Rebríčky môžu byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy, najmä by však mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali škôl pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov.

Školy s najlepšími výsledkami navštevujú žiaci, ktorí dosahujú výborné výsledky v celonárodných testoch, sú úspešní v olympiádach a medzinárodných projektoch a v prípade stredných odborných škôl si po ich skončení ľahko nájdu prácu. Naopak školy s najhoršími výsledkami dosahujú nízku úspešnosť v celonárodných testoch, olympiád ani medzinárodných projektov sa nezúčastňujú a ich absolventi končia často na úradoch práce.

Viaceré školy s dobrými výsledkami považujú naše hodnotenie za akúsi satisfakciu za ich dlhoročné snaženie, ktoré možno predtým nebolo plne docenené. Rovnako tiež mnoho škôl často aj s priemernými výsledkami nás kontaktovalo a predložilo nám informácie o ich úspechoch, ktoré naša metodika nemusela zachytiť. Vo viacerých prípadoch školy využili možnosť zverejniť dodatočné informácie na internetovom profile svojej školy. To všetko sú znaky, že v školstve pracuje stále veľa ľudí, ktorí berú svoju prácu ako poslanie a záleží im na kvalite vyučovania, hoci aj nie sú napríklad finančne docenení.

V aktuálnom hodnotení je určite nepríjemným prekvapením, že školy s vyššími zdrojmi na žiaka dosahujú mierne horšie výsledky. Systém financovania škôl v SR jednoducho výsledky neberie do úvahy. Ak sa ale neoplatí byť dobrý, ako potom môžeme očakávať, že uspejeme napríklad v medzinárodných testoch PISA?

Stále sa tiež stretávame s nevôľou časti učiteľov byť hodnotení, nedôverou voči výsledkom testovania. Mnohé z výhrad sú opodstatnené v tom, že napríklad testy nedokážu zachytiť všetko. Preto sme hodnotenie rozšírili aj o mimoriadne výsledky žiakov či mieru nezamestnanosti absolventov. Priestor na zlepšovanie metodiky nepochybne stále existuje, v rozhodujúcej miere však závisí na dostupnosti dát, ktoré má alebo by mohol mať k dispozícii štát, ak by si kvalitné meranie výsledkov stanovil ako prioritu.

Analyzovali sme výsledky škôl podľa zriaďovateľa a zistili sme, že nie je podstatné, či ide o verejné, súkromné alebo cirkevné školy. Rozdiely medzi výsledkami v závislosti od zriaďovateľa sú malé a to platí pre základné školy, stredné odborné školy aj gymnáziá. Dáta sme už pritom očistili o školy so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia a tiež o externistov, ktorí zvyčajne dosahujú horšie výsledky a v minulosti napríklad umelo zhoršovali hodnotenie súkromných gymnázií.